Na území dnešnej Bratislavy sa nachádzajú dve dôležité lokality, ktoré hrali od počiatkov osídlenia tohto územia významnú úlohu. Boli to výšiny, ktoré boli osídlené od praveku a veľký význam získali aj na počiatku stredoveku. Na výšine nad sútokom Dunaja a Moravy sa nachádzal hrad Devín, východnejšie od neho, tiež nad Dunajom sa týčil Bratislavský hrad.

Pred viac ako dvomi tisíckami rokov bola Bratislava keltským oppidom, Gauis I. Ceasar nazval oppidami opevnené sídliská s mestským charakterom. Sústreďovali sa v nich remeslá, obchod a boli tiež správnym a kultúrnym centrom keltskej spoločnosti. Oppidá stáli na križovatkách dôležitých komunikácií, boli to odveké miesta obchodu. Keltský obchod bol výborne organizovaný. Bratislavské oppidum bolo rozdelené na akropolu a podhradské sady. Na opevnenej akropole bývala šľachta, druidi a jazdci. Za opevnením nachádzali svoje útočište obyvatelia okolitého zázemia, ktorí sa venovali buď rôznym remeslám alebo poľnohospodárstvu.

Kelti boli ľudnatým národom, podľa Ceasara ich v Galii žili milióny, mohli by vraj predstavovať obrovskú silu, keby sa zjednotili, ale nikdy to nedokázali. Základom ich spoločnosti bola rodina vedená otcom, viac rodín tvorilo rod a viac rodov kmeň, ktorý len v čase vojny spravoval volený kráľ.  V Bratislave sa križovali odpradávna dve dôležité transkontinentálne obchodné trasy Jantárová a Podunajská. Jantárová zo severu na juh a Podunajská zo západu na východ. Bohaté nálezy murovaných stavieb a dôkazy remeselnej činnosti: mincovníctvo, hrnčiarska a kovolejárska výroba, ale aj opevnenia, dokazujú, že išlo o významné stredisko podunajských Keltov.

V areáli hradného paláca sa nachádzajú pozostatky obydlí keltských kniežat, ktorí mali taký vplyv a toľko peňazí, že si na ich výstavbu povolali majstrov z Rímskej ríše. Vznikli tak doteraz najstaršie známe murované kamenné stavby nielen na Slovensku, ale aj severne od Álp.Bola objavená dlažba, tzv. opus signinum (opus caementitium) na nádvorí hradného paláca - rímska dlažba pozostávajúca z farebných kamienkov vytvárajúcich rozetky a meandre. Podobné typy dlažieb poznáme z tohto obdobia iba z oblasti Stredomoria . Dlažba tvorila súčasť reprezentačnej prijímacej sály. Objavené boli tisícky črepov amfor, vzácne hlinené nádoby na víno a olej, poklad zlatých keltských mincí - statérov a strieborných drachiem a tetradrachiem s nápismi BIATEC a NONNOS. Bronzová pečatná schránka, doklad diplomatických kontaktov z čias Ceasara. Bol objavený aj vzácny tovar – plátkové zlato, mosadzný 12 kg ingot, bronzový tepaný zvonec, jantár z Pobaltia, sklo z Blízkeho východu, farebný pigment z Egypta.

Keltské vrstvy sa nachádzajú hlboko 2-4 metre pod zemou. Kelti k nám priniesli hrnčiarsky kruh, nožnice, rotačné žarnovy a boli vysokokvalifikovanými kovotepcami a umelcami.