Devín bol osídlený pravdepodobne už pred 5000 rokmi, ale tu sa názory archeológov rôznia: jedni tvrdia, že Devín ako oporné miesto získalo na význame až po zániku bratislavského oppida, druhí uprednostňujú veziu, že obe sídla sa rozvíjali súbežne. Sídlisko na hradnom vrchu vzniklo až v závere doby laténskej a spolu s oppidom v Bratislave a na dolnorakúskom Braunsbergu, ležiacom oproti hradu Devín, vytvorili trojuholník významných neskorolaténskych centier v priestore Bratislavskej brány. Na hradisku je doposiaľ najstaršie laténskej osídlenie, najstaršie nálezy z doby laténskej pochádzajú z dnešnej obce. Sídliskové a hospodárske objekty sa koncentrovali na južnom, terasovite upravenom svahu, ale aj na severovýchodnej strane dolného hradiska. Boli nájdené prevažné jednopriestorové nadzemné alebo čiastočne zahlĺbené obydlia so zrubovou alebo kovovou konštrukciou a vypletenými stenami vymazanými hlinou.

V areáli hradu Devín sa našli objekty výrobného charakteru, bola odkrytá špecializovaná šperkárska a kováčska dielňa s viac ako 150 predmetmi. Okrem početných železných predmetov sa tu našli z bronzu odlievané a tepané viaceré ozdobné kovania, britva, náramkové závesky a rukoväte zo zrkadiel Našli aj strieborné mince typu Simmering, v zahĺbenom objekte sa našlo viacero fragmentov železnej trosky, početné železné predmety a kamenné brusiky. Taktiež sa predpokladá výroba kamenných žarnovov. Z celej devínskej oblasti máme doložené početné doklay vyspelosti keltského hrčiarstva, našli sa hrnce, misy, fľaše, miniatúrne nádobky, ale aj veľké zásobnicové nádoby, ktoré dosahovali výšku 70 - 80 cm. V devínskej oblasti sú tiež doklady grafitovej a maľovanej keramiky, ktorá bola typická pre záver doby laténskej (120 - 0 rokov pred naším letopočtom).

Strategická poloha na križovatke obchodných ciest a nad sútokom dvoch riek umožnila rozvoj lokality ako tranzitného obchodného centra. Zastavovali sa tu obchodníci prechádzaúci Jantárovou cestou, vymieňali si amfory a dvojuché džbány, vzácne látky a drahé šperky z Ilyrika, Norika, Itálie, platili helvetskými i norickými mincami. V 2. polovici 1. storočia pred Kristom v celej strednej a západnej Európe keltské oppidá zanikajú. Devín nezanikol, len zmenil osadníkov - ležia tu zvyšky dáckej keramiky, norických mincí, rímske nádoby i germánske hroby. Na devínskom sídlisku sa našlo pomerne málo domácich mincí. Našla sa tu strieborné tetradrachma s nápisom NONNOS, strieborné mince simmerinského typu a z areálu hradiska