Lokalita Vydrica sa nachádzala pod hradným bralom neďaleko centra dnešnej Bratislavy. Terén tu tvorí úzky priestor medzi riekou Dunaj a osídlením na hradnom kopci. Na lokalite sú doložené stopy osídlenia od eneolitu cez dobu halštatskú až po novovek. Najdôležitejšie nálezy sú však z obdobia mladšej doby železnej a zo stredoveku. Našli sa tu zvyšky tzv.“katastrofického horizontu“ nepietne uložené ľudské a zvieracie kosti zo záveru doby laténskej  a zhorená konštrukcia nadzemného objektu.

K prekvapivým objavom na Vydrici patrí nález architektúry vybudovanej z nasucho kladených kameňov. Murivo pozostávalo z dvoch ramien širokých 1,2m zachytených v dĺžke 3,5 m a vytvárajúcich nárožie. V strednej Európe ide o raritný nález. 

Celá lokalita sa datuje do neskorej doby laténskej hlavne na základe materiálnej kultúry. Nevieme s určitosťou povedať, ktorý keltský kmeň tu v tom čase sídlil, doteraz sa predpokladalo, že to boli Bójovia a neskôr Norikovia.  Datovanie lokality potvrdzujú aj nálezy mincí a drobných predmetov. O ekonomickom význame Vydrice svedčia nálezy mincií a zlomky dávkovacích platničiek.