Historické jadro

Keltské mincovníctvo

Bratislavské keltské oppidum sa do dejín zapísalo aj vďaka razeniu mincí. Už koncom 2. storočia pred Kristom razili Kelti zlaté mince, tzv. mušľovité statéry. 

Zlaté statéry sa pravdepodobne razili na akropole, našli sa tam piecky na tavbu zlata a kovolejársky téglik so stopami zlatých zrniek. 

Ťažké strieborné tetradrachmy, menšie razby drachmy a oboly nazývané Karlsteiny sa razili v podhradí. Jedno z miest, kde kedysi bývala mincovňa je na Panskej ulici č. 19 (mapa)

  • nález kovolejárskej pece z doby laténskej, Rudnayovo nám. č. 4 , Zelená ulica 10/ Ventúrska 12, 

1. storočie pred Kristom

  • taviace tégliky, Pánska ul. 19, LTD2 - 1. storočie pred Kristom
  • taviaci téglik, Zelená ul. 10/Venúrska ul. 12, LTD2 - 1. storočie pred Kristom
  • bronzové váhy, Hlavné nám. 7, LTD2 - 1. storočie pred Kristom
  • dávkovacie platničky, Panská ul. 19, LTD2 - 1. storočie pred Kristom
  • dávkovacie platničky, Mudroňova ul., LTD2 - 1. storočie pred Kristom
  • hromadný nález strieborných bratislavských keltských mincí z roku 1923, Nám. SNP, 82 tetradrachiem (hexadrachiem), BIATEC, NONNOS, DEVIL, BVSV, IANTVMARVS, FABRIARIX, 324 drachiem typu Simmering, LTD2  -1. storočie pred Kristom
  • hromadný nález strieborných bratislavských keltských mincí z roku 1938, Nám. Slobody (Gottwaldovo nám.), objavený v keramickej nádobe, 58 kusov tetradrachiem (hexadrachiem) s nápisom BIATEC, BVSV, DEVIL, IANTVMARVS, NONNOS, TITTO, LTD2 - 1. storočie pred Kristom
  • hromadný nález strieborných bratislavských keltských mincí 217 kusov z roku 1942, Žilinská ulica, nápisy na tetradrachmách (hexadrachmách), AINORIX, BIATEC, BVSV, BVSSVMARUVS, COBROVOMARVS, COISA, COVNOS, DEVIL, EVOIURix, FARIARIX, IANTVMARVS, MACCIVS, NONNOS, TITTO, LTD2 - 1. storočie pred Kristom
  • hromadný nález strieborných bratislavských mincí, 31 kusov z roku 1930, „Hausbergl“, tetradrachiem (hexadrachiem),  nápisy AINORIX, BIATEC, BVSSVMARUVS, COVNOS, DEVIL, FARIARIX, NONNOS, TITTO, LTD2 - 1. storočie pred Kristom

Keltské hrnčiarstvo

Hrnčiarska výroba keltského obyvateľstva sa sústredila v remeselných osadách. Jedna z takýchto osád sa nachádzala v priestore dnešného Hlavného námestia, Františkánskeho a Primaciálneho námestia a priľahlých ulíc, Uršulínskej a Michalskej (môžeme tu urobiť mapu a situlou to postupne vyznačovať). Druhá osada sa nachádzala v širšom okolí Námestia Slobody. Kelti vyrábali kvalitnú sivú, ale aj červeno-bielu maľovanú keramiku na rýchlo rotujúcom kruhu, čo je zároveň aj ich vynálezom. Na uskladnenie potravín používali hrubostenné zásobnice s prímesou tuhy. Hrnčiarske pece boli buď jednokomorové alebo dvojkomorové s hlineným roštom a predpecnou jamou. Najlepšie zachovanou pecou je nález z Ápponyiho paláca, na Radničnej ul. 1. Pec sa zachovala in situ a je v správe Múzea mesta Bratislavy.